meniny má Dušan, zajtra Iveta
otázky a odpovede

          Čo bolo na Podhradí v minulosti?

          V minulosti sa na tomto území nachádzali rázovité podhradské osady prislúchajúce bratislavskému hradu – Cukermandel (Zuckermandl) a Vydrica (Weidritz). Tie boli po revolučných rokoch 19. storočia, v roku 1850, pričlenené k mestu. O rok neskôr vytvorili IV. obvod mesta, na počesť cisárovnej Márie Terézie, pomenovaný Tereziánske mesto (Theresienstadt, Terezváros). V spleti malebných uličiek vytvárajúcich neopakovateľnú atmosféru tu roky bok po boku žili Slováci, Nemci, Maďari a Židia. S miestami, kde po stáročia pulzoval čulý život, sa prestalo počítať v roku 1964. V nasledujúcom desaťročí „budovateľský“ režim bezcitne pochoval drvivú väčšinu Podhradia - okolo 300 objektov, vrátane kúrií a množstva ďalších hodnotných stavieb pochádzajúcich z rôznych období padlo za obeť tomuto besneniu.

          Tým urobil na tvári Bratislavy obrovskú jazvu, ktorú sa už zrejme nikdy nepodarí celkom zahojiť. Dnes, však stojí Bratislava pred otázkou, ktorou cestou sa vydať. Či cestou budovania modernej štvrte, ktorá ranu ešte rozšíri, alebo cestou obnovy historického Podhradia, cestou, ktorá sa snaží túto jazvu zaceliť...




          Prečo treba Podhradie obnoviť v čo najhistorickejšom duchu?


          Bratislavské Podhradie bolo po stáročia neoddeliteľnou súčasťou mesta. Je výnimočné už svojimi prírodnými a krajinárskymi hodnotami. Pre svoje kultúrno-historické hodnoty bolo už pred desaťročiami vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu...
          Dôvodov prečo je treba Podhradie obnoviť je teda množstvo. Hlavné z nich nájdete tu.




          Je možné historické Podhradie vôbec obnoviť?

          Samozrejme - treba len chcieť. Veď Poliaci dokázali obnoviť vojnou zničenú Varšavu, Gdaňsk. Nemci si obnovili Mníchov, Norimberg, ešte aj v súčasnosti sa takto postupne obnovujú Drážďany. A podobných prípadov je vo svete viacero.

          Materiálov, podľa ktorých je možné obnovu vykonať je mnoho – v tomto má Bratislava nesmierne šťastie. Okrem množstva obrazového materiálu (pohľadnice, fotky – zmätení obyvatelia často fotodokumentovali svoje príbytky, z ktorých boli nútení sa vysťahovať), plánov a technických dokumentácií uložených v archívoch, zdokumentoval architektúru Podhradia aj prof. Alfred Piffl so svojimi študentmi. Veď len dokumentácia výskumu, ktorú vykonal Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, zaplnila 12 zväzkov naplnených údajmi o zničení pamiatkovo chránených budov...




          Akou formou je možné Podhradie obnoviť?


          Formou tzv. neortodoxnej repliky. V praxi to znamená, že uličné čiary a fasády budov zostávajú zachované, pričom interiéry sa v rozumnej miere prispôsobujú moderným požiadavkám, novému účelu, platným normám a predpisom. Nie je tiež nevyhnutné obnovovať úplne všetky objekty – pokiaľ sa jedná o objekt, z dnešného pohľadu nevhodný (nezapadajúci do uličnej čiary, napr. jednoposchodový objekt v obklopení vyšších) je možné ho nahradiť iným, citlivo rešpektujúcim architektúru prostredia, resp. nadstavať alebo pod.
          Takýmto spôsobom v súčasnosti prebieha obnova Drážďan.



 

          Na ktoré obdobie by sa mala vzťahovať obnova Podhradia?

 

          Na obdobie 30-tych rokov 20. storočia. Pretože vtedy ešte Podhradie nebolo zničené vojnou a ňou spôsobeným odchodom obyvateľstva, ani „budovateľským“ komunistickým režimom, ktoré ho systematicky likvidovalo.



         
           Je obnova Podhradia krokom späť?

          Nie - je to náprava chýb z minulosti. Tak, ako sa celá spoločnosť postupne očisťuje z predchádzajúcich neprávostí, robia sa reštitúcie, alebo sa odškodňujú občania, tak sa aj barbarské zbúranie Podhradia v 60-tych rokoch musí napraviť.




          Je obnova Podhradia „klamaním histórie“, alebo Potemkinovskou dedinou?

           

          Rozhodne nie. Nikto sa nemieni tváriť, že budovy sú pôvodné, že nejde o repliky. Práve naopak, čin obnovy je hodný hrdosti, prízvukovania, že sme napravili chyby z minulosti. Potemkinovská dedina je predsa označenie pre niečo, čo nikdy neexistovalo, niečo umelo vytvorené – a toto v žiadnom prípadne nie je prípad Podhradia...

          Naopak, bolo by priam vhodné umiestniť na priečelia objektov tabule s informáciami o ich vzniku, slohu, pôvodnom účele, využití a zničení.






Novinky
Anketa






© OI Obnovme Podhradie! 2010