repliky v Bratislave

Keby sme počúvali "odborníkov", nestál by dnes v Bratislave ani majestátny Hrad - odborná verejnosť bola jednoznačne za zbúranie 150-ročnej ruiny. Za dnešný Hrad vďačíme najmä maliarovi Jankovi Alexymu, ktorý presviedčal, písal, argumentoval, aby sa mu podarilo to, čo je pre nás už úplnou samozrejmosťou. Dnes je Hrad národná kultúrna pamiatka, obdivujú ho tisíce turistov. Nikoho ani len nenapadne pozastaviť sa nad faktom, že je z veľkej časti replikou. Takýchto replík v Starom Meste nájdeme viac. Denne okolo nich prechádzame, večer vdychujeme atmosféru korza a sme šťastní, že sa zachovalo aspoň takéto historické jadro.

Najbadateľnejším príkladom replík v našom meste je Hrad a jeho areál, ktorého zrúcaninu chceli zodpovedný aspoň dva krát zlikvidovať. Samotný hradný palác je z väčšej časti replika pochádzajúca z rekonštrukcie z rokov 1953-1968, ktorá mu po 140-tich rokoch chátrania vrátila (nedokonalú) podobu spred požiaru v roku 1811.

          Kvôli chýbajúcim detailom bohužiaľ nedokonalým dojmom pôsobia repliky domov na začiatku Židovskej ulice. Plánovali sa dokonca už od roku 1977, postavené však boli až v 90. rokoch. Viaceré domy vo vedľajšej Beblavého za historickými fasádami skrývajú úplne nové interiéry a sú teda z podstatnej časti repliky.

          Vydarená je replika domu na Lodnej ulici č.2, z ktorého pred časom zostala len diera v zemi - a to aj napriek tomu, že bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Stavebník však našťastie uspel nahradiť pôvodný objekt, síce mierne nadstavanou, ale zato o to dokonalejšou replikou (čo ho však rozhodne neospravedlňuje za zničenie národnej kultúrnej pamiatky!).

Budova známej reštaurácie Au café je tiež replika z roku 2003. Tá pôvodná bola postavená v roku 1827, zbytočne asanovaná bola v 60. rokoch 20. storočia. Dnes je táto replika, aj keď nie úplne presná, jednou z pamätihodností Petržalky.

          Aj na samotnom Podhradí existuje replika – dom č. 16 na Žižkovej ulici, medzi Brämmerovou a Sunyalovou kúriou – rukolapný dôkaz zmysluplnosti obnovy zlikvidovaných objektov formou replík. V „budovateľských“ 60. rokoch 20. storočia bol zdemolovaný, v rokoch 2003 – 2005 nanovo postavený ako replika, pričom bol navýšený o jedno poschodie – prečo by takto obnovených objektov nemohlo byť na Podhradí viac?!


          Ak by sa vo vyššie uvedených prípadoch neprikročilo k vybudovaniu replík, ulice na ktorých stoja by utŕžili presne tak, ako dunajské nábrežie uličným traktom Slovenskej národnej galérie, alebo samotné centrum mesta Domom spisovateľov alebo priam hrôzostrašným objektom na Laurinskej ulici č. 14 – neboli by aj namiesto týchto stavieb v historickom prostredí radšej vhodnejšie repliky pôvodných objektov...?

          Samozrejme, replika ako nástroj na zachovanie historického charakteru štruktúr miest je len posledná možnosť ako to docieliť; vždy treba trvať na zachovaní čo najväčšieho množstva originálnej hmoty. Avšak v prípade už zaniknutých objektov je to logicky jediné riešenie ako zachovať historickú hodnotu ulíc a námestí. Preto sú repliky všade okolo nás. Veď aj korunovačné klenoty umiestnené na Hrade, presne tak ako lampy alebo známe hodiny na Hviezdoslavovom námestí, na ktoré sa Bratislavčania skladali vo verejnej zbierke, tak aj nanovo odliata socha generála Štefánika sú len a len repliky...

Novinky

Anketa