Keby
sme počúvali "odborníkov", nestál by dnes v Bratislave
ani majestátny Hrad - odborná verejnosť bola jednoznačne za
zbúranie 150-ročnej ruiny. Za dnešný Hrad vďačíme najmä
maliarovi Jankovi Alexymu, ktorý presviedčal, písal, argumentoval,
aby sa mu podarilo to, čo je pre nás už úplnou samozrejmosťou.
Dnes je Hrad národná kultúrna pamiatka, obdivujú ho tisíce
turistov. Nikoho ani len nenapadne pozastaviť sa nad faktom, že je
z veľkej časti replikou. Takýchto replík
v Starom Meste nájdeme viac. Denne okolo nich prechádzame, večer
vdychujeme atmosféru korza a sme šťastní, že sa zachovalo aspoň
takéto historické jadro.
Najbadateľnejším
príkladom replík v našom meste je Hrad
a jeho areál, ktorého zrúcaninu
chceli zodpovedný aspoň dva krát zlikvidovať. Samotný hradný
palác je z väčšej časti replika pochádzajúca
z rekonštrukcie z rokov 1953-1968, ktorá mu po 140-tich
rokoch chátrania vrátila (nedokonalú) podobu spred požiaru v roku
1811.

Úplne
nanovo boli postavené koniarne
na západnej terase, v rámci súčasne prebiehajúcej rekonštrukcie
bude znovu obnovená baroková záhrada
spolu s oranžériou (záhradný
pavilón) a zimnou jazdiarňou;
slúžiť budú kultúrnym a spoločenským podujatiam. Všetky
tieto objekty budú teda stopercentné repliky. A pokojne tak
mohlo byť vzkriesené aj Tereziánum (novší palác) na východnej
terase, prípadne domčeky nad južnými hradbami.
Denne
prechádzame nič netušiac okolo viac či menej vydarených replík
historických objektov Bratislavy: nedávno postaveného domu
číslo 12 na Nedbalovej ulici, domu č.
18 na Panenskej ulici, domov na rohu Klariskej ulice a ulice Na
vŕšku alebo Ventúrskej a Zelenej ulice
v samučičkom jadre mesta. Azda na najcennejšom mieste –
priamo pod Michalskou bránou stojí tiež replika: dom
na rohu ulíc Michalská a Zámočnícka.
Na západnej strane Obchodnej ulice sa tiež počíta s vybudovaním
repliky nedávno asanovaného domu.

Kvôli
chýbajúcim detailom bohužiaľ nedokonalým dojmom pôsobia repliky domov na začiatku Židovskej ulice.
Plánovali sa dokonca už od roku 1977, postavené však boli až
v 90. rokoch. Viaceré domy vo vedľajšej Beblavého za
historickými fasádami skrývajú úplne nové interiéry a sú
teda z podstatnej časti repliky.
Vydarená
je replika domu na Lodnej ulici č.2,
z ktorého pred časom zostala len diera v zemi - a to aj
napriek tomu, že bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Stavebník však našťastie uspel nahradiť pôvodný objekt, síce
mierne nadstavanou, ale zato o to dokonalejšou replikou (čo ho
však rozhodne neospravedlňuje za zničenie národnej kultúrnej
pamiatky!).
Budova
známej reštaurácie Au café je tiež
replika z roku 2003. Tá pôvodná
bola postavená v roku 1827, zbytočne asanovaná bola v 60.
rokoch 20. storočia. Dnes je táto replika, aj keď nie úplne
presná, jednou z pamätihodností Petržalky.
Aj
na samotnom Podhradí existuje replika –
dom č. 16 na Žižkovej ulici, medzi
Brämmerovou a Sunyalovou kúriou – rukolapný dôkaz
zmysluplnosti obnovy zlikvidovaných objektov formou replík.
V „budovateľských“ 60. rokoch 20. storočia bol
zdemolovaný, v rokoch 2003 – 2005 nanovo postavený ako
replika, pričom bol navýšený o jedno poschodie – prečo by
takto obnovených objektov nemohlo byť na Podhradí viac?!
Ak
by sa vo vyššie uvedených prípadoch
neprikročilo k vybudovaniu replík, ulice na ktorých stoja by
utŕžili presne tak, ako dunajské nábrežie uličným traktom
Slovenskej národnej galérie, alebo samotné centrum mesta Domom
spisovateľov alebo priam hrôzostrašným objektom na Laurinskej
ulici č. 14 – neboli by aj namiesto týchto stavieb v historickom
prostredí radšej vhodnejšie repliky pôvodných objektov...?
Samozrejme,
replika ako nástroj na zachovanie
historického charakteru štruktúr miest je len posledná možnosť
ako to docieliť; vždy treba trvať na zachovaní čo najväčšieho
množstva originálnej hmoty. Avšak v prípade už zaniknutých
objektov je to logicky jediné riešenie ako zachovať historickú
hodnotu ulíc a námestí. Preto sú repliky všade okolo nás.
Veď aj korunovačné klenoty umiestnené na Hrade, presne tak ako
lampy alebo známe hodiny na Hviezdoslavovom námestí, na ktoré sa
Bratislavčania skladali vo verejnej zbierke, tak aj nanovo odliata
socha generála Štefánika sú len a len repliky...