meniny má Branislava, Bronislava, zajtra Ivica
názory

          Oslovili sme najhorúcejších kandidátov na primátora Bratislavy v komunálnych voľbách 2010. Ich reakcie k téme Podhradia uverejňujeme v poradí, v akom odpovedali:

          Magda Vášaryová

„Naliehavých problémov je akosi priveľa, ale máte pravdu, že Podhradie patrí medzi jedny z najpálčivejších. Plne si to uvedomujem.

Podhradie:
1. zbúranie tejto časti mesta považujem za komunistický zločin na našom meste;
2. "ukrižovanie" Starého mesta štvorprúdovou, nikam nevedúcou magistrálou, 6 m od gotickej katedrály,  považujem za barbarsto;
3. sledovala som architektonickú súťaž, vyhlásenú majiteľmi pozemkov, pre Podhradie a musím sa priznať, že ma nenadchol tak správne ani jeden, ale to je na debatu s odborníkmi, napríklad s pánom Gerom;
 4. poďme teda v tomto prípade najprv debatovať, čomu a komu má Podhradie  - bohužiaľ nové - slúžiť. Predĺženiu Hviezdoslavovho námestia? Znovuvybudovaniu Vydrice? Doplneniu hradného kopca? Vybudovaniu úplne nového malého centra starého mesta? To sú otázky, ktoré ma vždy napadnú, keď sa na tú "jazvu" pod Hradom zadívam. 
Verte, že ma to trápi, ale zdá sa mi, že si najprv musíme odpovedať úprimne na tieto a ďalšie otázky, aby sme posúdili, ako má byť Podhradie vybudované a na čo.“



          Ján Budaj

„Najprv pár slov o predmete našej debaty :

Bratislavské Podhradie zodpovedá svojim historickým kontextom a hodnotou podhradiam iných stredovekých miest, ktoré neprestavali v 19 storočí - napr.  Prahy (Malá strana). Po vojne sa staré mestá - zvlášť tie nemecké – obnovovali. Bratislava nemusela. K zničeniu nášho Podhradia prišlo - paradoxne - v mieri. Inde sa s rešpektom otĺkali tehly zbombardovaných historických štvrtí, tu sa ničilo. A nebola to vec príkazu Moskvy, pod ktorej mocou bolo vtedajšie ČSSR. Jasným dokladom toho je Poľsko. Tam sa vec obnovy Krakova či Varšavy stala celonárodným záujmom, v jej prospech ľudia robili finančné zbierky, chodili brigádovať. Obnova pamiatok bola v Poľsku silným patriotickým programom, ktorý si netrúfol zakázať ani komunistický režim, hoci, podobne ako u nás, presadzoval ideológiu "socialistického internacionalizmu" a potláčania "minulého sveta".

Navždy zostane historickým paradoxom, že v  dobe, kedy sa  vo východnej aj západnej Európe končili revitalizácie historických jadier miest - došlo v hlavnom meste Slovenska ku zdemolovaniu cca. polovice územia vtedajšej pamiatkovej zóny. Stalo sa tak napriek protestom slovenských vedeckých a odborných inštitúcií a osobností – napríklad profesorky Štefanovičovej, ktorá je v týchto voľbách na našej kandidátke Zmena zdola, DÚ, DS. Detaily  politického pozadia tejto "likvidácie storočia" nie sú dostatočne preskúmané, ale z toho, čo vieme, je zrejmé, že to bol dôsledok arogancie vtedajšej moci a jej centralizmu, pre súdruhov z Prahy bola proste naša Bratislava iba jedným z provinčných miest...

Tak sa historické jadro Bratislavy stalo jedným z najmenších v Európe, menším, než historické jadrá miest, ako Banská Štiavnica, alebo Košice. Počas búrania Podhradia sa objavili dôkazy o hodnote jednotlivých budov, bagre zhŕňali na kopy renesančné, ba aj gotické fragmenty. Objavil sa pri tom aj hrubý múr, o ktorom neskorší výskum zistil, že je pomerne zachovalým zvyškom najstaršej stavby na území mesta, Vodnej bašty, strážiacej brod na začiatku druhého tisícročia (o veľa rokov neskôr našiel výskum profesorky Štefanovičovej na Podhradí ešte vzácnejšie doklady slovanskej prítomnosti v Bratislave, zo 7-8 storočia).

A teraz k otázke: vo svetle vyššie povedaného je vidieť, že príbeh nášho Podhradia má tri etapy: prvou je necitlivé, doslova antikultúrne politické rozhodnutie moci. Druhou fázou je éra, kedy Podhradie zostalo zboreniskom. Komunisti ho zničili, ale vzápätí nevedeli, ako ďalej. Táto etapa čakania na budúcu podobu Podhradia pokračovala, žiaľ, aj po revolúcii. Primátor striedal primátora, ale sľuby o obnovení Podhradia sa neplnili. Až za A. Ďurkovského nastal zlom - pozemky Podhradia sa predali developerom! Odvtedy trvá zápas angažovanej verejnosti s ich komerčnými záujmami. Developeri chcú vybudovať byty, čo najviac. Občania upozorňujú na historickú, neopakovateľnú pozíciu pod bratislavským Hradom, a na sľuby revitalizovať zničené historické centrum. Ja som bol od čias Bratislavy nahlas na tejto strane, volali sme po takom dokončení príbehu Podhradia, ktoré preukáže, že sme sa poučili z chýb minulosti a že si vážime zdedené hodnoty.

Rovnako som vystupoval aj v rokoch po revolúcii, najmä počas posledných 4 rokov, kedy som mestským poslancom. V tejto dobe som dosiahol, spolu s ochranármi Podhradia, verejnú diskusiu o Podhradí. Vďaka podpore verejnosti developer pozmenil svoje plány a dosiahli sme zmeny k lepšiemu. Vec ale nie je vyhraná. Podhradie môže vstať z trosiek - ale ešte vždy sa môže stať ďalšou nocľahárňou, ignorujúcou historicitu mesta, na ktorého najcennejšom území bude stáť. O všetko rozhodnú budúce komunálne voľby.

Som za obnovu Podhradia. Ako primátor by som naliehal, aby sa do projektu obnovy zaangažovala aj vláda. Ako viem, ani majitelia pozemkov nenamietajú, aby tu vznikli  popri bytoch aj verejné budovy, alebo inštitúcie. Mojim cieľom by bolo získať aj podporu z fondov EÚ, kde existuje program podpory obnovy častí miest, zničených politickými rozhodnutiami totalitných režimov. Nieto v strednej Európe takého jasného prípadu, ako je naše Podhradie - preto verím, že by som dokázal pre obnovu Podhradia získať prostriedky z fondov EÚ.

Bol by to projekt na viac rokov, ale výsledok by zmenil Bratislavu - získala by znovu svoje časti, ktoré ju robili mestom na Dunaji (pre stručnosť sa nejdem rozpisovať o potrebe zmeny nábrežia, vytvoreniu nižšej pešej roviny, idúcej popri rieke, schodoch... o tom sa dozviete viac na stránke Zmenazdola.sk).

Revitalizácia Podhradia by znásobila možnosti Bratislavy pritiahnuť turistický ruch a vniesla by do súčasného rozvoja hlavného mesta celkom nový prvok - totiž, že pri rozvoji a raste Bratislavy je dôležitý, okrem developerského, aj verejný záujem! Myslím, že občania by boli hrdí na takúto revitalizovanú štvrť nielen preto, akým prostredím by obohatila Bratislavu, ale pre príbeh Podhradia, ktorý by dostal dobrý záver. Bol by to dôkaz kultúrnej vyspelosti, hmatateľné vyrovnanie sa moderného Slovenska so zvyškami éry totality...“



          Kandidáti Milan Vtáčnik a Alojz Hlina neodpovedali.





Novinky
Anketa






© OI Obnovme Podhradie! 2010